Poštovní schránka


      
Už názov tejto básne v nás evokuje, že autor opäť poukazuje na úplne obyčajnú vec,
            v ktorej nachádza skrytý význam.
Poštová schránka, nezaujímavá plechová krabica, no autor symbolizmom svojho básnického jazyka vyvoláva pocit, že na nej musí byť niečo zvláštne.
Veľmi nežným spôsobom opisuje jej farbu, „Kvete modře“ a význam pre človeka „lidé si jí váží velice“ , pretože jej zverujú svoje „psaníčka“. Poukazuje na jej dôležitosť pre ľudí.
Rovnako však pripúšťa že „psaníčka“ môžu byť aj smutné, aj veselé, pretože všetko prináša niečo dobré ale aj niečo zlé.
Vie, že poštová schránka, ako krabica je bezcenná. No listy, ktoré do nej ľudia vhadzujú, plné citu, lásky, nádeje, no často aj smútku, ju napĺňajú niečím krásnym a hneď má pre nás veľký význam.
Autor pomocou metafory a personifikácie vyjadruje ako „psaníčka“ čakajú na „vlaky, lodě a člověka“, tak i pel čaká na čmeliaka, aby ich rozniesli na miesta, kde sú ľudské srdcia alebo „blizny červené“. Niekedy však môže byť zložité nájsť to správne miesto, pretože môžu byť „schované v růžovém okvětí“.
Listy môžu človeka potešiť, no rovnako i zarmútiť, preto na bliznách rastú plody „sladké nebo trpké“.
Jiří Wolker v poštovej schránke veľmi jednoducho vyzdvihuje jej význam, ale aj svoju lásku k drobnostiam, z ktorých sa skladá svet.