Věci

Autor je človekom, ktorý má rád ľudí, ale takisto aj úplne obyčajné veci. V tejto básni poukazuje na veci, aj keď sú len neživými predmetmi, majú určitý význam.
Už v prvom verši vyjadruje svoj postoj k nim: „Miluji věci…“
Poukazuje na svoj kladný vzťah k nim, na ich krásu a význam. Mnohí ľudia si ich nedokážu vážiť, pretože majú pocit, že sú to len nezaujímavé neživé zbytočnosti. Neuvedomujú si, že aj keď veci nežijú, sú súčasťou nášho života. Autor v nich túto skrytú hodnotu nachádza a preto si na nich váži každú drobnosť.
Vyvyšuje ich na „mlčenlivých soudruhov“, sú ako jeho spolupracovníci, lebo sú vždy pri ňom, keď ich potrebuje, nikdy nesklamú.
Aj preto ich autor prirovnáva k „verným psom“. Pes, ako najlepší a najvernejší priateľ človeka, oddaný a verný v každej situácii.
Wolker poľudšťuje, antropomorfizuje svet a skutočnosť, pretože nepovie ľudia sa dívajú na veci, ale u neho „sa veci dívajú na nás“. Poukazuje na fakt, že veci, aj keď nevedia rozprávať, žijú, pozorujú nás, čakajú na vhodnú príležitosť, aby sme sa s nimi porozprávali. Veciam jasne pripisuje ľudské vlastnosti.
Nakoniec krátkym veršom vyjadruje, ako veľmi miluje veci, obyčajné predmety, ktoré sú pre neho živými priateľmi:     Proto miluji věci a také miluji celý svět.  
Optimistickým pohľadom na svet prepája svoju lásku k veciam s láskou k celému svetu. Objavuje krásu drobných vecí, pretože si uvedomuje, že svet sa skladá práve z týchto nepatrných zbytočností.