Žák

V lese se učit, to znamená ďábelskou trpělivost. Les má pichlavý chvost a šimrá jím pod nosem, do uší, do očí. Žáku, kniha Ti ve stínu nadáva hlupáku, -zabij ji! Skoč na výsluní! Slunce se směje, až nebe duní. Zavolá na tě bronzovým hlasem: Hochu, všechno už umíš, co potřeba na dvacet let! Pohoď mi svět do náruče, do srdce jej zabal, Ať se nepotluče!
Wolker pomocou tejto básne opisuje vzťah k učeniu. Poukazuje na fakt, že keď sa chceme učiť, je potrebné nájsť si vhodné prostredie a podmienky, aby sme neboli ničím vyrušovaní, lebo inak to nemá zmysel.
V prostredí akým je napríklad les si učenie vyžaduje obrovskú trpezlivosť, pretože les je miestom, kde sa neustále niečo deje, prírodný život je v plnom prúde.
Veršom „kniha Ti ve stínu nadáva hlupáku“ vysvetľuje, že človek by sa mal učiť veci, ktoré obohatia jeho život a nemá strácať čas nad zbytočnosťami. „Skoč na výsluní“ a objav novú inú podstatu života.
Autor vysvetľuje, že človek je v dvadsiatich rokoch vyspelý, schopný plnohodnotného života. Od detstva si osvojoval rôzne zvyklosti, získaval vedomosti a teraz ich môže v živote dobre zužitkovať. Aj keď je z neho dospelý človek, mal by v kútiku srdca ostať dieťaťom. Lebo len dieťa sa na svet dokáže pozerať tak optimisticky, s prirodzenou nehou a láskou, ktorá vo svete často chýba. Pohoď mi svět do náruče, do srdce jej zabal, Ať se nepotluče!
V poslednom štvorverší ešte zdôrazňuje, že človek by sa mal rozhodovať podľa hlasu svojho srdca, aby ľudom okolo seba neublížil.